Úvod
Prečo chcem ísť na majstrovstvá sveta do Manchestru 2010?
Ahoj, moje meno je Martin Kramár (Trickstes Lacrosse Team) a už od malička sa venujem športu. Najprv som hral futbal, potom plával a v mojich dvadsiatich troch rokoch som podľahol čaru lakrosu. Odkedy som vstúpil do klubu (vtedy jediného na Slovensku, dnes už sú tri), ten prešiel veľkými zmenami. Od dresov vo farbách cestárskej oranžovej až po krásne skoro profesionálne dresy a stabilné zázemie, v ktorom majú hráči, ktorí prídu do Tricksters LT možnosť naplno prejaviť svoj talent. Aj ja, tak ako môj klub som prešiel vývojom. Od chalana ktorý nevedel hádzať, vtedy mi všetko ukázal Tomáš „Reďo“ Lichtner ktorý vravel „Stena, stena, stena“ a naozaj o pár mesiacov to už šlo a ja som sa mohol sústrediť na svoje zlepšovanie. Kondične som bol na tom celkom dobre ale aj tak sa mi na prvom zápase triasli kolená. Dnes som prezidentom a trénerom v jednej osobe, ale jedno robím stále – Stena, stena, stena. Vďaka „Reďo“.
Od začiatku som počúval od ľudí v klube, aké to je krásne hrať lakros a vraj existujú aj Majstrovstvá sveta v lakrose a práve ja mám možnosť sa na nich zúčastniť. Bolo to pre mňa ako sen, pretože vtedy som ešte len začínal a zdalo sa mi to neuveriteľné. Bohužiaľ lakros nie je olympijsky šport a tak najvýznamnejšia udalosť na ktorú sa chystá celý lakrosový svet sú práve Majstrovstvá sveta.
Na MS sme mali ísť už v roku 2006, avšak tie sa konali v Kanade a na takúto udalosť sme vtedy nezohnali sponzora, ani si to nebol nikto ochotný platiť. Ten pocit sklamania by som Vám nechcel dopriať zažiť. Aspoň ja som to tak cítil.
Po našej účasti na Majstrovstvách Európy 2008 som si hovoril aké by to bolo nádherné, môcť stretnúť v zápase a hrať proti hráčom ako Rabil, Schwartzman či bratia Powelovci. Ticho som závidel Fínom, ktorým sa podarilo hrať na práve tých posledných MS proti Kanade a nastúpili proti legende tohto športu Garymu Gaitovi. No proste musí to byť niečo úžasné, musí to byť sen! Veľmi by som chcel, aby sa mne a aj všetkým ktorí v tom reprezentačnom tíme budú splnil takýto sen, aby som si mohol po Majstrovstvách povedať, že to stálo za to, že všetky tie hodiny tréningov, zápasov, nechápajúcich pohľadov a hádok s kamarátmi, frajerkou či rodičmi stáli za to, a že ja som si splnil svoj sen.
Myslím si, že som silnejší ako som bol na ME vo Fínsku 2008. Myslím, že som pripravený splniť si svoj sen a reprezentovať krajinu v ktorej som sa narodil, aj keď tá vidí iba futbal a hokej. Ja dúfam, že práve ja a tento tím všetkým dokážeme, že je tu aj lakros. Šport v ktorom nie je veľa peňazí (skoro žiadne), ale za to ho všetci robia so srdcom ktoré mnohým futbalistom či hokejistom chýba. Verím že sa mi podarí zozbierať požadovanú sumu, ktorá je naozaj vysoká, najmä pre chalanov vo veku 16 – 21, veď zozbierať 1.200 EUR nie je maličkosť ani pre pracujúcich ľudí. Ako som však čítal v jednej knižke od môjho bratranca: „Naplniť svoj osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko, je jedno. A keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol“.
