Úvod
Prečo chcem ísť na majstrovstvá sveta do Manchestru 2010?
Ahoj volám sa Ivan Černák (Tricksters Lacrosse Team). Na začiatku reprezentácie sme dostali všetci otázku, prečo chceme ísť na MS ? Tu je moja odpoveď.
Od malička som bol živé dieťa. Najskôr som sa bláznil s hračkami. O pár rokov som prešiel na naháňačky, blbnutie s kamošmi a neskôr na rôzne športy. Ako som rástol stával som sa rýchlejším, obratnejším, drzejším a hlavne zručnejším. Hrať akýkoľvek šport mi nerobilo problém. O pár rokov som aj tak trhol so športom. Mal som kopu voľného času, nemal som čo robiť, dni boli nudné. Môj harmonogram bol plný flákania sa a nič nerobenia. Najhoršie v tom čase boli letné prázdniny. Toľko voľného času ma ubíjalo a postupne hrozne, ale hrozne nudilo. Ale aj to sa malo postupne zmeniť.
Moje prvé stretnutie s lakrosom: Prvý krát vo svojom živote som videl šport, ktorý ma okamžite uchvátil. Sedel som na tribúne s kamarátom a sledoval tú podivnú hru. Sledoval som ako hráči bojujú o loptu, ako strieľajú na bránu, ako brankár zasahuje. To všetko bolo na pohľad úžasné. Obdivoval som, ako tvrdo hrali a nikto sa nesťažoval. To, čo vás núti sledovať túto hru, je jej rýchlosť, nebezpečnosť, hlučnosť. Akciu do tej hry pridávali tvrdé osobné súboje. V niektorých momentoch som ani len netušil, kde sa lopta nachádza. Najviac sa mi páčili podivné palice, s ktorými hráči hrali. Mali rôzne farby, tvary, boli všelijako vypletené. Nevedel som síce, čo to je za šport, ale vedel som, že ho chcem hrať.
O pár dní sme sa skontaktovali cez internet s jedným z hráčov. Povedal nám, nech prídeme na tréning . To, čo nás tam čakalo, som si nepredstavoval ani v tých najhorších nočných morách. Robili sme rôzne cvičenia s lakroskami, behaním a hraním do tela. To všetko bolo super, pokým sme tieto cvičenia nespojili v jedno. Dostali sme chrániče, helmy a lakrosky. Po tomto cvičení mi bolo na grcanie, ruky a nohy sa mi triasli od únavy, dýchal som ako kompresor, do očí sa mi lial štipľavý pot a jediné, čo som bol schopný urobiť, bolo obdivovať ostených, ako dokážu stáť na nohách a smiať sa. Už si nepamätám, či to bol druhý, alebo tretí tréning, ale pamätám si, čo mi vtedy povedal jeden z hráčov. Pozrel sa na mňa a povedal: Chceli ste tvrdý šport, máte ho. Toto nie je balet." Vtedy som rozmýšľal, čo to je vlastne ten lakros za šport. Chcem ho vôbec hrať? Oplatí sa mi to? Odpoveďou bol zase Reďov hlas: „No čo chalani, ideme hrať?“ Vtedy som si povedal, že chcem byť ako ostatní a nie ležať tu ako mŕtvola.
Lakrosu som sa začal venovať na 80 percent. Predsa len, bol som nováčik a podmienky neboli najlepšie. Postupom času som nastúpil na svoj prvý zápas (Toľko chaosu, ktorý sa okolo mňa odohrával, už nechcem nikdy zažiť). Prišiel môj druhý zápas a malé úspechy v podobe pochvál od ostatných hráčov. Potom prišla zimná príprava. Ďalšie hororové obdobie môjho života. Stále sme makali a makali. A stále tvrdšie a tvrdšie. Stále som nechápal, prečo až tak veľmi. Potom nám oznámili, že o pol roka sú Majstrovstvá Európy. Prišli prvé reprezentačné tréningy a ďalšie obdobie tvrdej práce. Čím bližšie boli Majstrovstvá, tým viac som si uvedomoval, že som do toho nedával všetko. Po Majstrovstvách mi bolo všetko jasné. Už som vedel, prečo treba drtiť stále na 110 percent.
V týchto dňoch prebiehajú reprezentačné tréningy na MS. Som rozhodnutý na nich makať a plakať. Chcem, aby všetky tie hádky s rodičmi, kamarátmi, kedysi aj s priateľkou, problémy v škole a kopa iných záležitostí stáli za to. Chcem tvrdo makať a byť na to hrdý. Chcem sa zlepšiť. Chcem prísť na MS a chcem sa cítiť ako hráč, ktorý tam patrí a nie ako človek, ktorý má proste možnosť tam ísť.
P.S.: Toľko zábavy, čo som si užil, toľko nových tvári, čo som stretol. Všetky tie party a kopa iných vecí, sa postupne stávajú súčasťou môjho života. Lakros sa stáva mojím životom. A to najvyššie, čo v tom to športe môžete dosiahnuť, sú Majstrovstvá sveta. Tak poďme do toho a nakopme im všetkým prdel.
